Rozlúčka so štvrtákmi

ROZLÚČKA SO ŠTVRTÁKMI

Čas letí, jak vtáci nedozerní.../L. Novomeský/

Zasa stojíme vo vestibule a
pred nami sú nastúpení všetci naši maturanti. Takto sa s nami lúčili...

 

Vážený pán riaditeľ, páni zástupcovia, drahý  profesorský zbor, milí zamestnanci školy a naši juniori...

Dovoľte nám, aby sme vás privítali na dnešnej slávnostnej rozlúčke...Dozaista tušíte, že sa nám nebezpečne nachýlil čas prežitý v bezpečí našej čarokrásnej školy.

Sme netrpezliví, pojašení, tvrdohlaví a nevieme sa dočkať...MATURITY ...ale zároveň zápasíme so strachom pred životom za bránami Botaniky, kde nás už nebudete chrániť vy, milovaný profesorský zbor a starostlivá pani profesorka triedna.

2.9.2010 ste sa nás v tomto vestibule ujali a pomáhali nám navzdory našej lenivosti, pohodlnosti, nedochvíľnosti a vrtochom. Bdeli ste nad dôsledkami  pubertálnych výčinov, prizerali ste sa našej neohrabanej hre na dospelákov.

 Vážne sa zamýšľame, že vám, dodatočne, vyboxujeme u ministra školstva ZLATÝ RAD TRPEZLIVOSTI A TOLERANCIE s prívlastkom NEKONEČNÁ.

 Oceňujem bravúrne pokusy pani zástupkyne preniesť sa cez technické nedostatky študentskej šedej kôry a uviesť nás do matematického neba.

  Nemožno nespomenúť (a zabudnúť už tobôž !) obľúbený telocvik, kde už  predstava zabehnúť 2 (vážne ...DVE!!!) kolečká po botanických chodníčkoch znamenala výkon hodný olympionika !...a pri opatrných pokusoch pána profesora vytlačiť z nás akýkoľvek telesný výkon, nás náhle prepadla jedna zo zaručene smrteľných chorôb.

  Neraz naša študentská banda prekročila medze školského poriadku. Dovoľte nám, aby sme sa vám za tieto prehrešky takto verejne ospravedlnili...Ďakujeme za ohľaduplné utlmovanie nepokoja spôsobeného mediálnou technikou á la SMS, tablet, telefón, notbučík či len nešťastnou láskou...Nezabudneme na krásne a najmä vtipné hodiny, ktoré si odnášame v mysli a najmä v srdci...  

Vážený pán riaditeľ, milí profesori, pani hospodárka , p. sekretárka, p. učtovníčka, ujo školník a jeho verný druh – p. udržbár a tety upratovačky. Milí naši prváci, druháci a tretiaci....

Čas uplynul , prvácke rúcha sme vymenili za zelenú pýchu, ale najvnútornejšie vnútro sa chveje ...Nevieme, či je spôsobené dotykom motýlích krídel dojatia alebo pocitom zodpovednosti, ktorý nás nástojčivo ovláda minimálne od marca... Odhadom 4410 hodín nás oddeľuje od 1. dňa stráveného v našej škole . Sme ako dažďové kvapky, ktoré padali samostatne, ale pri dotyku so zemou vytvorili jedno skupenstvo ...IV. G,P.. Spolu sme objavovali farby a chute geodézie a výtvarna. Naša kreativita a fantázia pracovala na plné obrátky nielen na školskej pôde , o tom vie svoje pani profesorka triedna Mgr. Zuzana Chladná, ktorá zdieľala s nami problémy, sťahovala nás z nebezpečných výšin bezstarostnej frajeriny, postavila sa za nás ...a bojovala ...

Rozmýšľame, či existujú slová vďaky, ktoré ste ešte počas rozlúčky so štvrtákmi nepočuli...Pravdepodobne nie...Chceme vám vysloviť náš obdiv  za odhodlanie, s akým  vstupujete do tried.  Iste je mnohonásobne vyššie ako počet našich vymeškaných hodín...Obdivujem váš zmysel pre  humor, ľudskosť a schopnosť byť nad vecou...Ostaňte takými, akými vás poznáme...My vám ale prajeme študentov , ktorí nás prekonajú v usilovnosti, svedomitosti a aktivite na hodinách...no nech nás nikdy neprekonajú v počte úsmevov, ktoré sa vám objavia na tvári pri spomienke na maturitný ročník 2010/2014...

    Môžeme stratiť ..pokoj, trpezlivosť, vieru, lásku...ale existuje niečo, čo nám nik nemôže vziať ..a to sú naše spomienky, pocit spolupatričnosti a hrdosť, že sme mali šťastie študovať pod vaším vedením a s vami.....ĎAKUJEME....

Zaiste pred vami, vážení páni profesori a zamestnanci školy, stála neľahká úloha usmerniť 16 kusov pubertiakov, ale, nalejme si čistého vína, ani my sme to nemali vždy ľahké.

   Veď čo môže byť horšie ako profesor, ktorý stoj čo stoj trvá na tom, aby sa skúšalo v dohodnutom termíne a pripraví „príjemné“ prekvapenie v podobe rýchlej písomky,aby   prevetral aktuálne vedomosti neboráka ... Z nesmelých prváčikov sa zomkla partia , ktorá dosiahla vysoké majstrovstvo vo vyjednávaní a „ukecávaní“ profesorov. Vyjednávali sme s každým, kde sa len dalo, no vyskytli sa aj tvrdé oriešky, ktoré sa nám nepodarilo zdolať... .Aj keď sme vás mnohokrát sklamali, predsa sa na nás niečo nalepilo a sme vám vďační, že ste použili kvalitné a dúfame, že aj trvanlivé lepidlá.. Za tolerovanie našich výstrelkov a neustále  zapodievanie sa ranným meškaním svojich zverencov patrí osobitné ďakujem pánovi profesorovi triednemu Mgr. M. Prokeinovi. Veríme, že na zlé sa zabudne a zostanú len veselé spomienky. Uvedomujeme si, že vaše úsilie a tvrdá pedagogická práca pomáha dláždiť cestu nášho budúceho profesionálneho života. Chceme byť takými , akých by ste po rokoch radi stretli a so zadosťučinením si povedali: to sú naši úspešní absolventi !

     Každý kráľ bol raz plačúcim  dieťaťom

     Každá stavba bola kedysi len kresbou, návrhom...

     Je dôležité, kde sme dnes ....čaká nás MATURITA

     Ale ešte dôležitejšie je , kde sa dostaneme ZAJTRA...aj vďaka vám a našim rodičom...

TOPlist