Literárna súťaž 2017

Darina Mičová - ZŠ s MŠ Boleráz 456

 

Plač prírody

 

Hľa, deti moje!

Tu som! Kľačím pod vami.

Nevidíte? Nie?

Vojnovými topánkami

šliapete mi po tvári nevšímajúc si,

že už strácam dych...

Pľúca mi sekáte!

Kričím , neodpovedáte.

Do krvi mojej púšťate jedy.

A slzy? Ruky mi z nich planú v bôli.

Zmenili ste už aj farbu mojej pleti.

Kde sú pestré farby listov?

Betón a smog ich zatienili farbou hmlistou.

Vlasy ropou skropené.

A vy?  Prizeráte sa len  nemo, povýšene.

Traste sa už z mojej sily!

Aj na psa príde mráz!

Budúcnosť tu znova zbelie,

lebo ja som tá, čo život dáva,

no i život berie.


 

Kamila Košecká - ZŠ s MŠ Hradná 342 Liptovský Hrádok, 03301

 

Ako zlepšiť životné prostredie?

 

Čo urobiť pre to, aby sme opäť žili v takom čistom prostredí ako naši prarodičia? Zmeniť sa musíme v prvom rade my, ľudia. Mali by sme to urobiť hlavne pre seba a pre svoju budúcnosť.

Ako malá som chodila s rodinou do lesa blízko našej dediny. Strávili sme tam veľa času. Máme odtiaľ veľa krásnych spomienok. No dnes je celý ten les vyrúbaný a stavajú tam železnicu a elektráreň, kvôli ktorej to tam celé uzavreli. Možno nám to pomôže, že postavia 6. elektráreň v okruhu 20km. Ale ľudia, ktorí sa tu narodili a žijú tu už dlhé roky sú z toho nešťastní. Nielen tí starí obyvatelia našej obce, ale aj mladé rodiny, ktoré si postavili domy na lúke pri lese a žblnkote vody, majú mať teraz po pár rokoch bývania tu, vedľa záhrady železnicu a elektráreň.

No, ako tomu zabrániť? Pre začiatok by možno stačilo prestať používať igelitové tašky. Zahadzovať odpad tam, kde patrí, či ho recyklovať. Začať používať viac ekologické dopravné prostriedky. Ak to nie je možné, použiť mestskú hromadnú dopravu, kde sa vie viac ľudí odviesť jedným vozidlom, ktorý vylúči toľko isto nečistých plynov ako jeden automobil, v ktorom sa odvezie najviac 5 ľudí. Ako druhý bod by mohlo byť, aby si ľudia začali vážiť svoju rodinu a tráviť s ňou viac času. Takto by tým ľuďom mohlo viac začať záležať aj na okolí, v ktorom by trávili čas s rodinou, pretože každý, komu záleží na svojich blízkych, chce pre nich len to najlepšie.

Začnite tráviť viac času s tými, na ktorých  vám záleží a myslite na to, že aj o pár rokov budete chcieť zdieľať spoločný čas v čistom prostredí. A preto sa teraz zohni a zdvihni tú fľašu, čo si hodil na zem, lebo sa ti s ňou nechcelo ísť až do koša. Aj malými krôčikmi sa môžeš dostať k vysnívanému úspechu.


 

Samanta Dusíková, škola s materskou školou, Nám. Slov. uč. tovarišstva 15

Triedenie odpadu

   Triedenie odpadu. Činnosť, o ktorej sa hovorí ako o veci obmedzujúcej, nezištnej, čas berúcej. V dnešnej „Dobe plastu“ veľmi málo ľudí triedi odpad, aj keď triediť by sa mal, keďže z plastu je vyrobená skoro každá druhá vec. Ľudia, ktorí netriedia, to možno berú z pohľadu: „Ja z toho nič nemám, nezarobím na tom ja, ale nejaká firma,...“ Dnešná doba. Človek je zaslepený peniazmi, kariérou a sebou samým. Nuž, je to tak.

No čo ak by ľudia, ktorí odpad poctivo triedia, dostali napríklad 5% zľavu na vývoz komunálneho odpadu? Nerobili by to potom viacerí ľudia a s väčšou chuťou? Veď ako sa hovorí, ani kura zadarmo nehrabe. Možno aj malý ústupok by pomohol. Tí, ktorí triedia, aj tí, ktorí nie, musia platiť tak isto. Je to potom fér?

Pravdou je, že by sme to mali robiť z dobrej vôle. Veď je to vec, ktorú robíme pre nás, ľudí, pre ďalšie generácie, pre planétu, ktorá tu nebude navždy.

Možno by sme práve takýmto krokom priam „nakopli“ viacero ľudí. Veď kto by chcel v dnešnej dobe platiť ešte aj poplatky za vývoz odpadu?

Niektorí by sa mali zamyslieť, či im to zaberá tak strašne veľa času, či im to berie veľa peňazí, či z toho naozaj nič nemajú. Nerobia to predsa pre seba.

Robme hlavne tak, aby to bolo pre životné prostredie čo najmenej škodiace, aby sme myšlienku triedenia, recyklovania a celkovo ochraňovania našej Zeme posúvali ďalej, vraveli o nej ako o dôležitej veci.

Učme naše deti láske k prírode, kým sa to dá.

Technológie nám kyslík nevyrobia.


Zuzana Kašinová - ZŠ Divín, Lúčna ul.8, 985 52 Divín

 

STROMY

 

Rastliny, zvieratá či voda

nazýva sa príroda.

To je všetko okolo nás

a je s nami od dávnych čias.

 

Hlava sa mi zatočí,

keď viem, koľko storočí

majú niektoré stromy.

Rozmýšľam... Nebolia ich nohy?

 

Vieme všetci celkom iste,

že celý život stoja na jednom mieste.

Iba keď sa okolo vánok premáva,

tak nám strom vetvou zamáva.

 

No nemá strom život najľahší,

keď mu človek vzhľad vylepší.

Srdiečka, nápisy aj obrázky

zanechajú mu v kôre bolestivé vrásky.

 

Stromy, nemí svedkovia, prírodu skrášľujú.

Obdobie po období v nej prežívajú.

Vetvami sa dotýkajú neba,

a preto ich chrániť treba.


Bryan Berky - ZŠ Divín, Lúčna ul.8, 985 52 Divín

 

Strom

 

Bol raz jeden starý strom,

bol veľký ako dom.

V jeden slnečný deň

mu chceli odpíliť kmeň.

 

Starý strom sa veľmi bál,

ale pilčík sa len smial.

Zrazu prišla záchrana,

pomohla mu príroda.

 

Začal fúkať silný vietor,

pilčíka hneď na zem zmietol.

Starý strom sa zaradoval,

prírode sa poďakoval.

 

Treba vzácne stromy chrániť

a nie všetky pílou skántriť.

Veď strom nám dáva kyslík,

tak odhoď ten „pilník“!


 

Samuel Francisty - ZŠ Divín, Lúčna ul.8, 985 52 Divín

 

Jarná príroda

 

Na jar sa zelenie tráva,

kvitne aj žltá púpava.

Stromy sa už prebúdzajú,

deti von hrať sa vychádzajú.

 

Žblnkoce v potoku voda,

zvieratkám silu do života dodá.

Žabka do vody skočila

a mušku pri tom  chytila.

 

Aj včielky už vonku bzučia,

medvede po dlhom spánku len ťažko fučia.

Mravce sa tiež zobudili,

aj nás doma navštívili.

 

Prišlo k nám čaro jari,

slniečko už krásne žiari.


 

Ráchel Štefancová - ZŠ: Štúrova 1115, Šaštín-Stráže 90841

Príroda – mať...

         Trápi nás, že v našom meste to so životným prostredím nevyzerá ružovo... Napriek tomu, že máme obrovský potenciál pre rozvoj turizmu, nevyužívame ho pozitívne. V meste je po uliciach málo odpadových smetných košov, odpadky sú potom pohodené pri cestách, v prírode, zvyšky jedál sa váľajú po chodníku - ľudská ľahostajnosť je vynaliezavá: v rekreačných jazerách sa množí odpad v podobe plávajúcich igelitov a plastových fliaš po smädných rekreantoch... smutné, že aj staré oblečenie visí ako "ozdoba" na kríkoch, patrí predsa do bielych kontajnerov určených pre ľudí na pomoc v núdzi.

         V našom pútnickom meste sú bohužiaľ miesta plné divých skládok, výhľad z vlaku už neposkytuje malebnú panorámu zelene, ale siluety vyhodených odpadov, dokonca napr.  gaučov.. Ani les už žiaľ neposkytuje radostnú vychádzku, lež žalostné skutočnosti: veľké skládky v lesoch ohrozujú aj nevinné zvieratko, v globálnom meradle vymierajú vzácne druhy ohrozených živočíchov.

         Napríklad také plastové fľaše odhodené v prírode- prežijú storočia, ale všetky skládky by sa zredukovali, keby každý poctivo recykloval!

         Námestia vo viacerých mestách znečisťujú už napr.  aj deti odpadkami odhodenými benátskym štýlom "po mne potopa". Občas skutočne z okien vylejú pomyje, nehovoriac o tom, ako z áut vyletujú odpadky na krajnice. A keď sa roztopí sneh, v priekopách vidno hrôzy ľudskej ľahostajnosti.. kiež by si brali príklad zo Singapuru! Mali sme hosťa – fotomodela, ktorý pochodil celý svet a vie porovnať metropoly, vyzdvihuje poctivý prístup Singapurčanov.

          Firmy a výrobne znečisťujú exhalátmi vzduch až po ozónovú vrstvu a surovo nekriticky vypúšťajú jedy do vôd! Pre otrávenosť pôd nemôžu rásť rastliny. Nielen u nás v meste, to všade vo svete je priveľa fabrík, čo vypúšťajú škodliviny. U nás preteká rieka Myjava nesúc neslávny dôkaz ľudskej bezcitnosť na svojich vlnkách, v horšom prípade očiam neviditeľné chemikálie a v najhoršom končiac pri vysýpaní kontajnerov do svetového oceánu, každučký deň sa more stáva skládkou. Všade na planéte sa topia ľadovce, ktoré inde spôsobujú zasa problémy, aj záplavy.

         A more – to je samostatná smutná kapitola o znečisťovaní – pri haváriách tankerov vyteká ropa do oceánov, kapú ryby, otrávia sa biotopy! Potom kúpte sa v mori, kde pláva vedľa Vás plienka! Videl som to v Tunise, ľuďom vôbec nezáležalo na tom, čo okolo seba poodhadzovali, ešte horšia mentalita ako slovenská.

         Matičku Zem týrame mnohými zbraňami, kvôli stavaniu nových a ďalších fabrík sa likvidujú čarokrásne lesy; výfuky z áut znečisťujú ovzdušie a potom keď si chcem vyvetrať izbu, príde mi dym. Znečistenie ovzdušia spôsobilo klimatické zmeny, výkyvy raz obrovského sucha a raz tsunami a následne kvôli globálnemu otepľovaniu nastáva skleníkový efekt...

         Sami sa potrestáme, sami sa vyhubíme...!

 

Matúš Uhlár - Základná škola s materskou školou, Starojánska 11, 032 03 Liptovský Ján

Môj vzťah k prírode

Mám rad prírodu, ale ako všetko má dve strany mince aj môj vzťah k prírode má  dve strany.  Nemám rád medúzy, svrčky, veľké kobylky, komáre, ovady, tiplice, osy, sršne a ostatný dotieravý hmyz. Mam rád chrobáky, motýle, vážky ale i stavovce no najviac obojživelníky a plazy ktoré i vyhľadávam.

Keď nad tým tak rozmýšľam tak my je i smutno z toho ako je príroda viac a viac zničená. Mám rád i kôrovce, ale už je to pár rokov, čo som nevidel u babky v Diviackej Novej Vsi žiadneho raka. Vždy keď sme boli u babky išli sme sa pozrieť k potoku a strkali sme pod breh vetvičky či po nej nesiahne nejaký rak, alebo sme išli rovno do potoka a pozerali sme pod kamene, ale teraz rok čo rok nič a roháča som nevidel ešte dlhšie.

Keď som sa presťahoval do Liptovského Jána a pozeral som sa do mlák po žabách tak mi dospelí povedali, že voľakedy tu bolo viac žiab. No ale späť k veci, môj vzťah k prírode je asi dobrý, lebo príroda je nevyspytateľná a nikdy si nemôžete byť istý tým čo vám ukáže, preto rád chodím na huby, pekne v pokoji si chodíte a pozeráte sa po hubách a môžete stretnúť hada, žabu, mloka, jaštericu alebo je možné, že nič také neuvidíte. Napríklad si spomínam na príhodu asi dva až tri roky dozadu. Boli letné prázdniny a s otcom sme išli o piatej ráno na huby, aby sme sa vyhli letným horúčavám a ideme okolo starého pňa a tu z ničoho nič si len tak všimnem na pni veľkého hada ale nepodobal sa my ani na užovku, vretenicu ani na  slepúcha (viem, že slepúch je jašterica bez nôh), takého veľkého hada som videl vo voľnej prírode len raz a to keď som bol v Banskej Štiavnici.

Bolo to asi pred troma rokmi a bola to asi užovka no rýchla a kým som si ju stihol detailné poobzerať už som videl iba miznúci chvost v kroví. No ale ak vám mám byť úprimný tak mne to pripomínalo „pytoniatko“ (mláďa pytona, malý pyton). Potom sme pokračovali a keď sme prekročili vlek tak po pár metroch má otec zastavil debatu, ktorá by mohla vyplašiť peknú, veľkú srnku. Tak blízko som ešte srnku nevidel, stála tam pyšne no trochu neiste a prezerala si nás neistým pohľadom.  My sme robili to isté, poznáte ten pocit keď sa na vás pozerá iný živočíšny druh a vy sa dívate naň pričom sa ani nepohnete lebo sa bojíte, že ho vyplašíte ale viete že ste z ním naviazali určitý druh kontaktu, ktorý neovládate ale viete že tam je. Niečo podobné sa mi stalo keď som ráno išiel do školy a cez cestu prebehla nenápadná líška a zastala a svoje veľké oči uprela na mňa a ja som sa pozeral na ňu. Bola pekná i keď nenápadná no mňa napadli viaceré alternatívne odpovede na otázku: „Prečo sa na mňa tak pozerá?  Je to preto lebo ešte nevidela veľa ľudí a bola zvedavá. Má besnotu a preto nie je plachá. Som jej sympatický živočích.“ Nechybne som tam stál a nepohol som sa aby som nevyprovokoval útok v prípade, že má besnotu ale potom odbehla preč.

Interakcia človeka s inými živočíšnymi druhmi je zaujímavá napríklad raz keď sme boli na hubách som si v lístí všimol veľkého slepúcha ktorý vyzeral ako mŕtvy no tak som po ňom siahol, že či je naozaj mŕtvy alebo či nebol niekde zaseknutý no zrazu ožil a stratil sa v listí. Skoro som vyletel z kože, ale bol som rád že žije. Potom som začal pozorovať žaby na istých lokalitách ale nikdy neuvidíte to isté.

Môj pohľad na prírodu ovplyvnil aj záujem o mytológiu. Či už ide o mytológiu alebo teológiu, je to úžasná vec, hovorí o tom ako mysleli ľudia pred nami, najviac sa mi páči vytvorenie sveta v Germánskej mytológii, kde celá zem je stvorená z prvého veľkého jotuna menom Ymir. Odin, Vili a Ve ho zabili a z jeho tela vytvorili Midgard (Zem) tak, že z jeho mäsa vznikla hlina, z kosti skaly, z krvi voda, z lebky slnko a z mozgu oblaky, obryňa Jord bola stelesnením Zeme. Jotuni boli obri stelesňujúci krutosť prírodných živlov. Thor svojim bleskom odháňal trolov, obrov a iné zlé sily.

Slovanská mytológia je tiež zaujímavá, je tu bytosť menom Leší, ktorá je stelesnením lesa a k ľuďom je nepríjemná. Slovania mali k hadom veľkú úctu a lepší pohľad ako iné Indoeurópske etnika. Hady boli symbolom plodnosti a bohatstvá. Verili, že hady albíni ich privedú k pokladu. Niektorí tiež verili, že ak vretenica dosiahne 50 alebo 100 rokov tak sa zmení na draka, síce toto je skôr negatívum, ale napríklad Ľubľanský drak chráni Ľubľanu.  Mýtus o Valesovy a Perunovi pričom sa Vales v podobe draka alebo hada a vplazí do Perunovho príbytku v korune nebeského stromu a ukradne mu dobytok, ženu alebo syna. Keď si to Perun všimne tak začne po Valesovi hádzať blesky pričom mu Vales uteká a mení sa stále na niečo iné, čim sa maskuje. Ľudia vedeli kde sa Vales ukrýva podľa toho kde udrel blesk. Tento súboj sa skončí v koreňoch nebeského stromu kde je podsvetie, ktorému vládne Vales. Keď Perun vyhrá a získa od Valesa to čo mu ukradol. Niekde je tento príbeh vnímaný ako súboj dobra a zla ale vedci si myslia že ide skôr o to že to má znázorňovať priebeh ročných období.  Ale teraz si hovoríte prečo vás ťahám do mytológie. Je to preto lebo na prírode je stále niečo nadprirodzené a magické a nedivil by som sa keby ľudia raz našli v nejakom veľkom lese nový humanoidný druh podobný Lešimu (i keď je to nepravdepodobné) lebo predpokladať, že teraz poznáme všetky živočíšne druhy je dosť narcistické. Navyše verím v nadprirodzené veci takže som dosť otvorený takýmto veciam. No ale na záver chcem povedať že príroda je stále mystická, nadprirodzená, božská, čarovná a neviete čo v nej uvidíte i keď žijeme v 21.storočí.


 

Nový blok - dvojklikom tu, zahájite úpravu bloku...

TOPlist